Keď všade sú pásiky,
a obraz mám seknutý,
a šteklia ma malíky,
svet prestáva byť krutý.
Bublinky šťastia letia, svietia,
a ja preskakujem ploty,
toto je moja cesta tretia,
vzniká pri zmene teploty.
Potom tvary menia tvary,
keď pozriem vľavo vidím vpravo,
cítim tŕpnutie, energiu v tvári,
všetci vôkol žijú dravo.
Zem je hybná a tak živá,
rozpráva mi emóciu,
slnko na mňa sebou vplýva,
vytvorí mi atrakciu.
Moje nohy bez zeme,
sledujú cesty pás,
ktože to tu drieme?
Och, druhé ja zaspalo zas,
Áno doktor rozklad osobnosti
trápi ma, no čo už,
radšej polám moje kosti,
ako tento svet zruš.
V ktorom žijem vysnenom,
s premenlivou realitou,
rozprávam sa v čase zvlnenom,
s predstavou fantáziou prekrytou.
Čo je pravda a čo sen?
Múza oči sklopila.
Zblúdila som len?
Či pravdy sa napila?
Či vidím to, čo iní nie?
Asi si to namýšľam,
bo cítim ošiaľu mámenie,
ťažko povedať, popíš klam...
Komentáre