Lásky prejav stroskotal,
na vyhrotenej emócii,
len žlab slzy pozostal,
po Tvojej hnevu ovácii.
Lež pocit ten už nezastavíš,
zlomený dôvery lásky pilier,
už vidiny mojej sa nezbavíš,
aj keď uzavrieme snáď už stý zmier.
Ja odcudzená, už iná som,
aj keď nechcem, bože vieš,
ruka v ruke s pátosom
ja odchádzam, sám ostarieš.
Zbohom, kráčam za iným mužom,
a smútim, plačem, nariekam,
pery si natriem ženským rúžom,
odchádza detstvo, samo nevie kam.
Možno ma tam zradia, padnem,
na Teba budem spomínať,
možno to bez teba nezvládnem,
keď strach ma bude omínať.
Bezpečie z Teba, z domova,
z objatia Tvojho, z Tvojej lásky,
mi nedá nikto, som si vedomá,
aj tak odchádzam od Tvojej otcovskej vrásky.
Lepší nie je nikto, snáď len iný,
som hlúpa, hľadám prelud, hľadám sen,
vinná som aj ty si vinný,
už nie navždy tvoja, dopíše báseň...
Komentáre